Galícia - Horreo

Navštíviť Galíciu a … 10 dôvodov prečo sa sem vrátiť.

Galícia je jednou zo 17 autonómnych oblastí Španielska, s počtom obyvateľov 2,8 mil. Hlavným mestom spoločenstva je Santiago de Compostela. Nachádza sa v úplnom cípiku Španielska, na severozápade krajiny, na kúsku zeme ohraničenom Portugalskom, Astúriou a divokým Atlantikom. Kvôli konečnej zastávke Svätojakubskej púte (El Camino) je po Slnečných pobrežiach najnavštevovanejšou oblasťou Španielska. O Camine sa na našich stránkach už čosi popísalo, ale to nie je to jediné, čo Galícia ponúka.

papkanie galícia

I keď ma zbytok Španielska varoval pred tvrdosťou a nezrozumiteľnou španielčinou týchto hrdých keltoiberov, pár dní voľna, ktoré som si vyslovene vychutnávala práve v Galícii, je dodnes nezabudnuteľným zážitkom. Keď si spomeniem na tento kus zeme, oblasť žalúdka mi zaleje príjemné teplo, slinné žľazy si začnú žiť vlastným životom, v nose cítim soľ, v topánkach všadeprítomnú vlhkosť, v hlave povinné pol promile najskvelejšieho vína, vo vlasoch vietor a v peňaženke … ehm… tiež.

A Coruňa

A Coruna - Galícia

Je mestom skiel, presklených galérií a najnavštevovanejším miestom v Galícii, samozrejme po Santiagu de Compostela. Tu sa začína Anglická púť (Camino Inglés) a túto cestu využívali hlavne pútnici z Anglicka. Vylodili sa v A Coruňa, ďalej pokračovali cca 100 kilometrov pešo za ostatkami svätého Jakuba do Santiaga de Compostela (viac o Santiagu nájdete v spomenutom blogu vyššie).

A Coruňa je však známa hlavne najstarším fungujúcim majákom na svete: La Torre de Hercules. Dych nevyráža jeho vek siahajúci do čias rímskej okupácie (rok 400), ale mohutnosť, masívnosť, výška a celková majestátnosť tejto budovy. Neuveriteľné. Tých 50-60 metrov (maják má celkovú výšku 104 metrov) si vyšliapete jedna radosť, pretože na každom podlaží si môžete v rámci oddychu nájsť dobové odkazy, múzejné inštalácie alebo iba kamenné výklenky na sedenie so skvelým “medzivýhľadom” na okolie. Výhľad z vrcholu stojí aj tak za všetky vstupné sveta: na jednej strane NAOZAJ nekonečný Atlantik, na druhej strane blýskavá, čulým životom pulzujúca A Coruňa.

La Torre de Hercules

Mýty vravia, že na tomto mieste bojoval Herkules s obrom Geryonom. Keď ho porazil a jeho hlavu pochoval, vyhlásil, že tu sa postaví nové mesto a bude sa volať Brigantina. Iné jazyky hovoria, že z vrcholu veže sa dalo zazrieť Írsko. Galícijčania si teda zbalili kufre a šup ho osídlovať Írsko. Ďalšie, úplne zlé jazyky tvrdia, že aj jedno aj druhé je čistý výmysel a maják a A Coruňa boli postavené z čisto praktických, moreplaveckých a obchodníckych dôvodov.

Maják - La Torre de Hercules

Jedinečný panoramatický pohľad na mesto je okrem Herkulovho majáku z protiľahlého San Pedro. Od roku 2007 tu premáva zvláštna bublina - 100 metrov dlhá lanovka, ktorá vás vyvezie na zrekultivované miesto starého lomu, na horu San Pedro. Predlžuje i tak nekonečnú promenádu o niekoľko stoviek metrov. Nádherný výhľad, skvelá reštaurácia a udržiavaný park si vás podržia na celé hodiny.

Lanovka San Pedro - Galícia

 

Castille de San Anton

castillo de san anton

Castillo de san anton @ wikimedia

Obranné opevnenie kontrolujúce prístav a hrad zo 16. storočia. Dnes archeologické múzeum s množstvom krásnych exponátov.

 

El paseo marítimo - Promenáda

Promenáda

To je to celkom prvé také ozajstné, neprehliadnuteľné, také  v meste. Ak sa prejdete z jednej strany na druhú, garantujem, že späť sa vám už peši nebude chcieť. Nie však preto, že by ste boli unavení zo zastávok v skvelých reštauráciách s vyberanými morskými pochúťkami, či nebodaj zo smelých ochutnávok Albariňa. Nie. Ale 8 kilometrov! Taká dlhá je totiž táto promenáda. Najsamdlhšia kamkoľvek ma google navedie… Zato je nádherná. Objíma mesto zo severu na juh, so všetkými členitými výbežkami, výhľadmi, pamiatkami, galériami.

 

Plaza de Maria Pita

Radnica - Plaza de Maria Pita

Hlavné, radničné námestie. Koncentruje spleť uličiek, ktoré sa z nej bláznivo rozbiehajú na všetky strany a v ktorých sa viete krásne stratiť na dlhé hodiny. Strávte tu samotu vo virvare domácich, turistov, obchodných cestujúcich a pútnikov. Je to nenapodobiteľné.

Nákupy, nákupy, nákupy

Pre nás - baby - rovnako dôležitá informácia, ktorú máloktorá z nás tuší: najbohatší človek Španielska (Amancio Ortega), zakladateľ, majiteľ, mozog siete celosvetovo obľúbených mainstreamových značiek (Zara, Stradivarius, Berschka, Oysho, Pull and Bear, …) je Galícijčan, a svoj prvý obchod otvoril práve v A Coruňa, bývalom hlavnom meste Galície. Čiže o program na daždivé ospalé popoludnia môže byť postarané aj takýmto spôsobom.

 

Pobrežie smrti

mapa Galícia

Aj tu sa má za to, že keď Boh stvoril Zem, na siedmy deň si chcel trochu odpočinúť. Lenže, keď sa tak poobzeral, zapáčil sa mu práve tento kúsok zeme. Sadol si a ako sa oprel o tento svoj nádherný výtvor, jeho ruka sa odtlačila do zeme. Toto tvrdenie je určite pravdivé, pretože odtlačky jeho prstov dodnes nájdeme na západnej hranici pobrežia a mora. Ostrovy, ktorými je posiate okolie, sú vraj zvyšky zeme, ktorú si Boh striasol z prstov predtým, než sa pohol ďalej…

Toto nie je jediné dedičstvo, ktoré im Pánbožko odkázal. Pobrežie je natoľko členité, plné plytčín, zradných skál, a priam smrtiaceho príboja, že tu prišli o životy aj najskúsenejší starí morskí vlci. Preto sa volá Pobrežie smrti. Napriek tomu, že je také nebezpečné, tvorí jeden z nosných pilierov miestnej ekonomiky. Rybolov, chov lastúrnikov, (aj) gastroturizmus, sú niektoré z hlavných prínosov členitého pobrežia. Galícia je druhým najväčším producentom mušlí na svete. Pre nás turistov to znamená asi toľko, že sa tu vďaka správnemu mixu sladkej a slanej vody “urodí” toľko morských plodov nevídaných tvarov, chutí, konzistencií, ako nikde v širokom - ďalekom okolí. Galícijská špecialita - pulpo (chobotnica) si vás získa síce nie na prvý pohľad, ale po  prvom súste určite. Potom už len skúšate aj ďalšie spôsoby. Tradičná chobotnica je a la Gallego: iba na slano, najlepšie čerstvo uvarená  na ulici v pojazdnom stánku, nožnicami nakrájaná, horúca, podávaná na plastovom tanieriku, a ako zvyčajne, miesto príboru: špáradlá. Vynikajúce!

Aby som nebola nespravodlivá, ráz krajiny dotvárajú nekonečné pastviny pre hovädzí dobytok, čiže zmysly neoklamete, keď si budete pochutnávať aj na miestnych syroch - sú lepšie ako prvotriedne. Ja teda nie som fanúšik, ale milovníci steakov si takisto prídu na svoje. Príchuť voľnosti, čerstvej potravy, zdravého pohybu je zrejme cítiť aj v týchto výrobkoch.

 

Finisterra

Výhľad z majáka Finisterra

Malinké rybárske mestečko s najnavštevovanejším majákom na cípiku zeme, o ktorom sa kedysi verilo, že je najzápadnejším kúskom vtedy známej Európy (Finisterra = koniec sveta). Zároveň je poslednou zastávkou pútnikov, ktorí absolvovali Svätojakubskú cestu. Tu, na Konci sveta, sa mali pútnici rituálne umyť v oceáne, spáliť si šatstvo v ktorom cestu absolvovali, nájsť svätojakubskú mušľu (hrebenatku) na dôkaz, že sa sem dostali a až potom sa mohli pustiť na cestu späť. Ak aj nie ste zadobre s dlhšími pešími túrami, toto miesto sa oplatí navštíviť pre skvelé pulpo, ktoré vám pripravia v prístave, potom pre nezabudnuteľný zážitok a pocit, pri sledovaní divokého oceánu, ako sa rozbíja, triešti a rozlieva po skalách v priepasti pod vami. Málokedy sa to stáva, ale keď sa vám podarí ostať na Konci sveta samému a nerušene pozorovať nekonečný oceán čo i len 5 minút, absolvujete lepšiu terapiu, než  je týždňovka u psychológa. Aspoň tuším.

 

Muxía

Pod člnom

Ďalšie kultové, pútnické mesto. Zastávka zo Santiaga de Compostela do Finisterry. Legendy hovoria, že keď v tomto okolí kázal svätý Jakub apoštol, veľmi sa mu to s otáčaním na pravú vieru nedarilo. Pri pobreží sa mu zjavila samotná Panna Mária v kamennom člne, aby podporila jeho snaženie. Čln sa však v divokom príboji rozbil o pobrežie. Panne Márii sa samozrejme nič nestalo, no jej rozbitý kamenný  čln tu aj dnes nájdete. Povery hovoria, že najlepšie na bolesť chrbta je podliezť popod čln a bolesť sa už nikdy nevráti. Ak sa obrníte trpezlivosťou, vystojíte rad amerických turistov a žiaden z nich sa pred vami práve nezakliesni, môžete si to vyskúšať na vlastnej koži. 🙂

Okrem kamenného člna tu nájdete skromný kostolík a zvláštny pamätník. V roku 2002 sa pri havárii tankera Prestigio práve pri tomto pobreží vylialo do mora skoro 74 miliónov litrov ropy. Nedá sa opísať katastrofa, ktorú toto nešťastie spôsobilo. Škoda, ktorá sa vyčísľuje na 8 miliárd eur, sa vlastne ani vyčísliť nedá. Je zaujímavé, že keď sa o tomto nešťastí bavíte s domácimi, hovoria hlavne o tom, koľké národy, koľkí dobrovoľníci, a koľkej pomoci sa im dostalo zvonka (španielska vláda zaujala ku katastrofe zvláštny, latentný postoj). V skutočnosti sa oblasť z tohto príšerného zlyhania a najväčšej ekologickej katastrofy svojho druhu v Európe spamätáva dodnes. Pamätník nie je jedinou pripomienkou na udalosť, ktorá zruinovala celé rodiny a ekosystém na dlhé roky: skaly po celom pobreží, sfarbené od ropných škvŕn na čierno. Sú nemou výčitkou ľudského zlyhania.

Ale poďme na veselšiu nôtu…

 

Vodopád Ézaro - Cascada de Ézaro

Vodopád

Jediné miesto v Európe, kde sa voda vlieva do oceánu vo forme vodopádu. Už z diaľky budete vidieť oblak vodnej pary. Vodopád ním jemne pokrýva kaňon, do ktorého sa rieka Jallas vlieva (neďaleko mesta Ézaro). Voda sa veľkolepo valí do vyhĺbeného kaňonu celých 40 metrov po vyleštených granitových skalách a predstavuje farebné, uhučané, mokré divadlo, ktoré musíte navštíviť.

Granit. Musím ho spomenúť, keďže je podstatným a určujúcim stavebným materiálom, kamkoľvek sa pohnete a pozriete. Najrozšírenejší je sivý a hnedý, ale ten ružový, ten je nádherný! Granitové domčeky okolitých mestečiek, si zachovávajú stredovekú atmosféru aj po najbúrlivejšej rekonštrukcii, či po bláznivej a nekontrolovanej snahe o modernizáciu…

Ľudia tu milujú riečny rybolov a kanoistiku. Rieka Jallas (Xallas) je pred ústím do oceánu zadržiavaná v troch nádržiach: Ferveza, Castrelo, Santa Uxía a je vychýrená svojou čírou tyrkysovou vodou, tajomnými príbehmi o kúzlach a rituáloch, neopakovateľnými rastlinnými a živočíšnymi spoločenstvami.

 

Tradičné španielske sýpky - Horreos

Horreo

Národný klenot, symbol, odkaz, dedičstvo. Nedotknuteľná, zákonom chránená ikona každého správneho (aj) galícijského gazdovstva. Kým v Astúrii je horreo postavené z dreva, štvorcového tvaru, tu Galícii je - ako inak - z granitu. Podlhovastá stavba, s dômyselne navrhnutým vetraním, ochranou proti vniknutiu hlodavcov a vtáctva. V Španielsku ich nájdeme okolo 15 tisíc. Za tým najväčším v Európe a svete sa však vyberte do Carnoty. Meria 35 metrov, jeho vybudovanie sa datuje k roku 1768. Takéto veľké horreo vie odjakživa, či je bieda, či bohatstvo, naplniť iba jedna inštitúcia: čiže patrí cirkvi. Carnota je známa nielen svojimi ukážkovými horreos, ale jeho 8 kilometrová nádherná pláž patrí ku stovke najlepších na svete. Navštívte neďaleké O Pindo a nesklamete sa.

 

Legenda o Noem a najlepšie papričky na svete

Noia  (Noya) je mestečko v najsevernejšej časti Rías Bajas (Baixas - dolných). Podľa legendy dostalo mesto názov podľa manželky Noemovho syna Jafeta - Noely. Ako inak, Noe tu samozrejme zakotvil, aby si spravil prestávku. Noia je typickým mestom tohto regiónu. Jeho stredoveké časti odkazujú na tisícročnú históriu, veľkolepé pláže lákajú počas tradičného španielskeho dovolenkového mesiaca (august) na pravé španielske fiestas (oslavy, festivaly) a starobylé mestské štvrte na jedinečné víno, tapas a tradičné klábosenie. 🙂

Tradičné galícijské tapas

V okolí sa pestujú najsamlepšie papričky na svete. Z tisíc je možno iba jedna štipľavá. Ale tá…. Tá potom za všetky sestry a bratov. 🙂 Radi vám ich tu ugrilujú, posolia a podávajú s najkrajším a najlepším galícijským vínom, olivovým olejom a chlebom. Amen.

Cambados

Albariňo je bez pochyby, zaručene, bez debaty, za každých okolností, bez doplňujúcich otázok najlepšie víno, ktoré tu môžete ochutnať. Navyše, keď ustúpi príliv a more obnaží svoje dno, je čas na zber morských plodov. Zberači, tradične ženy, vezmú svoje lopatky, nádoby a v súlade s pradávnou tradíciou zbierajú mušle a iné, pre mňa nepomenovateľné plody morského lona. Každý deň okrem nedele, sa koná miestny trh morských špecialít. Netreba vysvetľovať, že ponuka miestnych reštaurácií je nenapodobiteľná. Farebný a ako mravenisko živý je tradičný blší trh, každú stredu a sobotu. Na konci júna a začiatkom augusta sa tu koná vychýrená Fiesta do Albariňo. Ako inak, oslavujúca tento skvelý poklad. Je to čas, kedy sa viac ako inokedy, pije výnimočné víno, konzumujú sa najvyberanejšie morské špeciality a schádzajú sa tu známi umelci.




 

Festival morských potvor v Ogrove - Fiesta del marisco

Pulpo a morské príšery

Koná sa každoročne v októbri, a svojím rozsahom a návštevnosťou je tento festival ohromujúcou ukážkou gastronomického umenia z morských špecialít, ochutnávkou najlepších vín a v konečnom dôsledku aj organizovanosti podujatia, ktorá rok čo rok ráta hlavy návštevníkov aj na 200 tisíc. Ogrove má iba niečo vyše 11 tisíc obyvateľov, preto je toto číslo o to ohromujúcejšie. Davy lákajú nielen morské špeciality za rozumnú cenu, ale tradičná je aj výstava živých morských živočíchov, prehliadka tradičných regionálnych tancov, zvykov. Nechýbajú ani spevácke vystúpenia či prednesy poézie.

Ostrov de la Toja - Isla de la Toja

Kostol - Iglesia de las Conchas

Kým boli na tomto ostrove objavené vzácne termálne pramene a liečivé bahno, ostrov slúžil obyvateľom neďalekého Ogrove na poľnohospodárske účely. Legenda hovorí, že roľník mal osla, ktorý mu veľmi ochorel. Mal ho veľmi rád, nevedel ho zabiť, tak ho nechal napospas osudu na tomto ostrove. Lenže dlho mu to nevydržalo a šiel ho pohľadať. Na svoje najväčšie prekvapenie miesto chorého či nebodaj mŕtveho osla našiel krásne zdravé zviera s ligotavou srsťou a náramným apetítom! I napriek tomu, že už aj predrománske národy poznali blahodárne účinky bahna, najväčší rozmach ostrova sa píše od 19. storčia, keď sa termálne pramene “znovuobjavili”. Dnes sú na ostrove rozsiahle zábavno-relaxačné komplexy s golfovým ihriskom, kúpeľmi, kasínom, tenisovými kurtami, bazénmi a katamaránmi. Na ostrove je aj továreň na výrobu tradičnej kozmetiky. Za návštevu stojí hlavne prekrásny kostol Iglesia de las Conchas (alebo Ermita de San Sebastián). Už zďaleka belostne svieti. Svoje ozajstné tajomstvá odkýva až keď pristúpite bližšie: je totiž obložený tisíckami a tisíckami bielych, hnedo-bielych a sivo-bielych mušlí. Jedna pri druhej, mušľa pri mušli, tak zvnútra, ako aj zvonka. Symbolizujú nesmierne prírodné bohatstvo okolia, neopísateľné úsilie, ktoré ženie ľudstvo vytvoriť niečo tak jedinečné a výnimočné, ako je tento kostolík.

Poio

Poio

Úžasné rybárske mestečko, postavené na skalách na pobreží oceánu, v náručí rieky, neďaleko mesta Pontevedra. Najkrajšie pláže, najlepšie plody mora, kamenné rybárske domčeky, kľud, božský pokoj. Stráviť tu slnečné popoludnie hlivením na pláži, bohapustým napchávaním sa dobrotami, o ktorých som doteraz ani netušila že existujú, sledovať príliv neskutočných rozmerov, je jedna z najlepších činností, ktoré môžete v Galícii  robiť. 🙂

Auto si odparkujte mimo pláže  - príliv je tu taký vysoký, že keď sa vrátite z dobrého a dlhého obeda, už ho tam nájsť nemusíte.

Zakotvila tu Pinta, hneď čo objavili Nový svet. Bayona.

Neďaleko Pontevedry nájdete ďalšie, históriou opradené mestečko - Bayonu. V marci roku 1493 tu po návrate z Ameriky zakotvila Pinta, jedna z trojice slávnych lodí (Niňa, Pinta, Santa María), aby oznámila svetu objavenie Nového sveta. Odkaz na túto výnimočnú udalosť nájdete aj v erbe mesta a vlastne všade, kamkoľvek sa v meste pohnete. Ak sa prvý marcový víkend nachádzate v okolí, nevynechajte veľkolepé stredoveké slávnosti, ktoré sa konajú práve na počesť tejto udalosti.

Galícia a jej vnútrozemie

Aby som nebola nespravodlivá, za veľkú zmienku stojí aj vnútrozemie. Tradičné pastviny sú spestrené kukuričnými poliami a eukalyptovými lesmi. Treba však povedať, že eukalypty nie sú domácimi drevinami, pochádzajú z Austrálie. Eukalypty sú mimoriadne náročné na vlhkosť a krajinu tak pomaly a postupne vysušujú. Lesné požiare sú tu každodennou a obrovskou hrozbou, pretože dokážu natrvalo zničiť miestne dreviny. Eukalypty sú však schopné prežiť aj takúto spúšť, navyše sa požiarom uvoľnená zem z ekonomických dôvodov znova vysádza eukalyptami.

Eukalyptový les

Celodenný pochod cez tieto nekonečné lesy a pastviny, celkom bez živej duše (ak nerátame kravy), je vcelku príjemnou terapiou. Až do chvíle, keď ani o deviatej večer si nie ste istí, či skloníte hlavu niekde medzi elektrickou ohrádkou a kukuricou. Možno však rovno v náručí kŕmidla pre hovädzí dobytok dúfajúc, že jediné živočíchy, ktoré vás v noci napadnú, budú len blchy, kliešte a komáre. Znamená to, že ak ste “naľahko” turisticky, nebodaj naladení na “El Camino”, ubytovanie si vo vnútrozemí radšej  „sichrujte“  trochu starostlivejšie ako inokedy. 🙂

Krásne Pobrežie smrti, starodávne zákutia a galícijský gastrozázrak v priamom prenose Vám praje

Bero_nick

bero_nick

Leave a reply

Táto stránka podporuje tvorbu Cookies, pokračovaním v prehliadaní súhlasíte s uložením Cookies vo Vašom prehliadači. viac informácií

Súbory cookie:
S cieľom zabezpečiť riadne fungovanie tejto webovej lokality ukladáme niekedy na vašom zariadení malé dátové súbory, tzv. cookie. Je to bežná prax väčšiny veľkých webových lokalít.

Čo sú súbory cookie? Súbor cookie je malý textový súbor, ktorý webová lokalita ukladá vo vašom počítači alebo mobilnom zariadení pri jej prehliadaní. Vďaka tomuto súboru si webová lokalita na určitý čas uchováva informácie o vašich krokoch a preferenciách (ako sú prihlasovacie meno, jazyk, veľkosť písma a iné nastavenia zobrazovania), takže ich pri ďalšej návšteve lokality alebo prehliadaní jej jednotlivých stránok nemusíte opätovne uvádzať.

Ako kontrolovať súbory cookie Súbory cookie môžete kontrolovať a/alebo zmazať podľa uváženia – podrobnosti si pozrite na stránke aboutcookies.org. Môžete vymazať všetky súbory cookie uložené vo svojom počítači a väčšinu prehliadačov môžete nastaviť tak, aby ste im znemožnili ich ukladanie. V takomto prípade však pravdepodobne budete musieť pri každej návšteve webovej lokality manuálne upravovať niektoré nastavenia a niektoré služby a funkcie nebudú fungovať.

Zavrieť