Tak som sa po dlhom čase dostala k písaniu a ešte teraz ma hrejú spomienky na tento skvelý výlet. Neviem, či je ostrov Siquijor taký magický ako sa o ňom všade píše, ale jedno je isté, domov sme sa z Filipín vrátili nečakane traja. Ktovie, či nás niekto na Siquijore nepočaroval a splnil nám tak aj toto želanie.
Prečo ostrov Siquijor?
Siquijor sme si vybrali z veľmi praktického dôvodu – nachádza sa v tesnej blízkosti ostrovov Bohol a Cebu, ktoré sme bezpodmienečne chceli vidieť a na dlhšie presuny/prelety by nám už nevyšiel čas. Už doma sme sa dočítali, že je to ostrov okrem iného aj čiernej mágie a samotní domáci na neho nechodia. Hneď sme mali o dôvod viac, aby sme sa sem vybrali a zistili, čo je vo veci…Šamanov a zaklínačov sme tu síce neobjavili (asi sme ich ani nehľadali), ale zato sme tu našli ešte nedotknutú prírodu, nádherné pláže a pokoj.
Nájsť priame spojenie z Boholu na Siquijor a zo Siquijoru na Cebu sa nám podarilo ešte doma, hoci sme všade čítali, že musíme ísť cez prístav v Doumaguete. Z prístavu Larena (Siquijor) na Cebu premáva spoločnosť Maayo Shipping každý deň o 17:00. Kým na Siquijor sme sa viezli v štandardnom klimatizovanom (prechladenom) podpalubí, na Cebu sme sa preplavili nákladnou loďou pri západe slnka. Lodná preprava na Siquijor.
Lacné aj nádherné, vyberte si sami
Ubytovanie sme si vybrali štandardne na bookingu a všetkým vrelo odporúčame Mandala Tree Houses. Nie je to síce úplný low cost, ale nám ide o zážitok a ten si odnášame parádny. Komplex vlastní paradoxne Poliak a služby sú tu perfektné. Okrem samotného ubytovania nás najviac potešili raňajky z čerstvého ovocia, palaciniek a k tomu ovocné smoothie – cítili sme sa ako v raji. Okolie je autenticky filipínske – kde nič tu nič, alebo tu chatrč, tu koza, tu krava. Neviem to asi lepšie opísať.
Z komplexu na pláž (Paliton) to vraj pešo trvá 15 minút. Neviem, či sme nezišli náhodou z cesty (ak tam vôbec nejaká bola), ale trvalo nám to dobrú polhodinu v strašnom úpeku. Ale stálo to za to, len si prosím pozrite na nete časy odlivu a prílivu, aby ste neboli sklamaní. V čase odlivu sa tam veľmi neokúpete, lebo je tam dosť veľa rias, ale keď sem prídete v čase prílivu, tak je to zrazu tá najkrajšia pláž na ostrove. Nečakajte však lehátka, WC ani bufety. Nájdete tu pár domácich predávať čerstvé kokosy a nealko nápoje/pivo, jedlo si radšej zoberte so sebou. Určite však zostaňte na západ slnka – je magický a pokojný ako celý ostrov.
Večer sme sa odviezli tricyklom do reštaurácie Monkey Business, ktorú vlastní rovnaký majiteľ ako ubytovanie Mandala. A hoci jedlo nám na Filipínach ktovie ako nešmakovalo, v tejto reštaurácii nám chutilo všetko a tak sme radšej neriskovali a chodievali sme sem každý deň. Oproti reštaurácii je jedna malá pekáreň, kde si za pár centov kúpite výborné sladké pečivo.
Presuny po ostrove sme absolvovali vždy tricyklami, keďže nemáme (dobré) skúsenosti s jazdou na motorkách. Je to síce drahšie a vôbec nie pohodlnejšie, ale stále je to pre nás dostatočne lacné na to, aby sme si nevyrábali ďalšie starosti s prenájmom. Takto sme si dohodli aj jedného milého pánka na okruh ostrovom. Musím povedať, že som bola veľmi milo prekvapená domácimi. Vždy boli všetci slušní a oproti napríklad Thajcom férovejší. Nikto sa nás nesnažil obtiahnuť o peniaze a nemuseli sme ani zjednávať a ani počítať, či nám správne vydali. Filipínske detičky vás budú zdraviť s úsmevom alebo vám aspoň zamávajú.
Spoznávací výlet okolo ostrova Siquijor
Okruh ostrovom sme začali u známeho 400 ročného stromu Balete century old tree, kde si môžete za malý poplatok (10 pesos – cca 20 centov) posedieť pri bazéne s nohami vo vode a nechať sa obkuskávať rybkami garra. Hodnotíme ako veľmi príjemne strávený čas a načerpanie pozitívnej energie. Žeby z toho stromu ?
Ďalšou zastávkou boli známe Cambughayan falls. Pre nás to bol najkrajší zážitok toho dňa, voda v jazierkach s vodopádmi bola príjemne teplá, vymákli sme super počasie a čas, kedy tam nebolo veľa turistov (doobeda). Dokonca sa nám podarilo aj pustiť drona. Strávili sme tu asi tri hodinky, ktoré sme si maximálne užili tarzaními skokmi a šmýkaním zo skaly. Pri vstupe sa vás budú miestni chlapci snažiť presvedčiť, že potrebujete sprievodcu. Budú vám ochotne aj strážiť veci, ale nie je to potrebné, veci sme si nechali na lavičke pod uterákmi ako väčšina ostatných turistov a zísť schodmi dole vieme aj sami.
Na záver sme sa dotrmácali na druhý koniec ostrova na nemenej známu pláž Salagdoong beach. Odvážnejší si môžu vyskúšať skok do vody z 10m skaly. Adam sa odvážil a dáva vám jednu radu: pred skokom sa nepozerajte dole, lebo si to rozmyslíte. Skáčte však až vtedy, keď si budete istí, že je pod vami dostatok vody (v čase prílivu). Možno vás ešte prekvapí ako dlho budete padať, ale zážitok je to parádny. Zvyšok posádky si zatiaľ môže poleňošiť na pláži, domáci sa tu zliezajú podvečer – donesú si svoje piknikové koše a hodujú. Voda je tu konečne hlboká (na väčšine ostrova je pomerne plytká) a bez rias. Je tu aj jedna reštaurácia, ale buď sme nemali šťastie na naše menu, alebo tam ozaj varia otrasne.
Na ostrove Siquijor je určite ešte veľa iných miest, ktoré stoja za návštevu, ak prídete na dlhšie, nám však stačila aj táto malá trojdňová zastávka.
Booking.com
