Počas nášho sedemdňového pobytu objavovania ostrova Tenerife sme si odskočili aj na susednú La Gomeru. Nezabudnuteľných 8 hodín na ostrove neporušenej prírody naozaj stálo za to. La Gomera je inšpirujúci ostrov, ktorý bol poslednou známou zastávkou Krištofa Kolumba na ceste na západ v roku 1492. Ostrov s krásnou prírodou odoláva vplyvom modernej doby, na cestách jazdí len zopár áut a domáci sa dodnes živia poľnohospodárstvom (pestovaním banánov), rybolovom a žijú aj z turizmu. Toto jedinečné a pokojné miesto sa stalo obľúbeným nielen pre hipíkov. Na dovolenku prilákala La Gomera aj nemeckú kancelárku Angelu Merkelovú. Tento ostrov nenavštevujú ľudia kvôli plážam a my sme za pár hodín pochopili prečo.
Fakultatívny výlet alebo na vlastnú päsť?
Ešte doma sme rozmýšľali, či si ostrov pozrieme sami, alebo pôjdeme na organizovaný výlet. Spiatočný lístok na trajekt plus jedno auto vychádza približne na 140 eur (závisí aj od veľkosti auta), organizovaný celodenný výlet vás vyjde do 60 eur na osobu (v cene je doprava do prístavu, trajekt, autobus a obed). Vybrali sme si pohodlnejšiu variantu – organizovaný výlet. Ak by sme na ostrov mali ísť ešte raz, vybrali by sme si samostatné objavovanie. Avšak, zaobstarajte si dobrú turistickú mapu a pred cestou si vytýčte presnú trasu a miesta, ktoré chcete vidieť, aby ste sa zbytočne nezdržovali.
Organizovaný výlet má však tiež svoje čaro a veľké výhody. Vyrážali sme o osmej ráno priamo spred hotela. Tu sme sa zoznámili s našim sprievodcom. No a to bola kapitola sama o sebe. Nebolo to preto, že Jose Angel bol teplý ako radiátor, ale jeho rozprávačské nadanie a expresívne vyjadrovanie by mu mohol závidieť ktorýkoľvek divadelný herec. Ako narábal s mikrofónom radšej ani nebudem popisovať. Asi nebol úplne kompletný, ale v konečnom dôsledku sme sa na ňom aj zabavili.
Doprava na ostrov La Gomera
Na ostrov La Gomera sme sa doplavili spoločnosťou Naviera Armas, ak by ste chceli ísť sami, najrýchlejší „spoj“ je od spoločnosti Fred Olsen (40 min.). My sme sa plavili zhruba 50 minút, na lodi sme mali aj free wifi a je možné, že po ceste uvidíte aj delfíny a kosatky. Na ostrove nás už čakal dvojposchodový klimatizovaný autobus. Na moje veľké prekvapenie však išiel skoro celú cestu 40-50 km/h, čo mi spôsobovalo nemalé nervy. Rovnako ako Josého výklad, ktorý opakoval v troch jazykoch (španielsky,anglicky a nemecky). Ak si odmyslíme tieto malé úskalia, zvyšok cesty nás už pohltila krása ostrova, ktorú sme nerušene mohli obdivovať.
Národný nápoj – Gomerón
Počas dňa sme mali zastávok požehnane, takže sme v jednom kuse vystupovali a nastupovali do autobusu, ale aspoň sme nemuseli fotiť cez sklo. Hneď na začiatok sme sa v miestnom, no povedzme, že bare posilnili domácou chuťovkou, tzv. gomeron – veľmi rýchla príprava, vylejete do polovice džbánu gomérsky palmový med a dolejete pálenkou grappa (moje barbarské zmýšľanie dovoľuje použiť namiesto grappy hoci aj vodku, slivku alebo inú liehovinu)– premiešať, netrepať, vychutnať… a ide sa ďalej. Krajina opustených hôr sa prejdením tunela razom zmenila na krajinu plnú zelene a života.
Národný park Garajonay – zelené srdce ostrova La Gomera
Stredom ostrova sa tiahne Parque nacional de Garajonay chránený UNESCO-m. Ten nemôžete za žiadnu cenu vynechať, nachádza sa tu totiž subtropický les (tzv. vavrínový), ktorý prežil aj dobu ľadovú. V treťohorách takýto les pokrýval väčšinu európy. Dnes ho môžeme objaviť ešte na Azorských ostrovoch a na Madeire. Žije tu množstvo endemických druhov zvierat a rastie tu okolo 20 druhov listnatých stromov ako napr. buk, vŕba, vres, 18 druhov papradia, machy a lišajníky. Prekvapujúce sú aj rozmery niektorých porastov. Napríklad vres, ktorý má obvykle max. pol metra, tu dorastá do výšky aj niekoľkých metrov a videli sme aj obrovské minimálne metrové púpavy. Sú tu vybudované lesné turistické chodníky, platí tu zákaz schádzania z chodníkov a chytania stromov. Väčšinu času je tu vraj pod mrakom, prípadne sa môže pridať aj hmla – vtedy má les nezabudnuteľnú atmosféru. My sme mali šťastie na slnečné počasie, ktoré nám tak trochu znemožnilo urobiť pekné zábery. Každopádne, les bol nádherný, prechádzka bola síce krátka, ale aj tak sme radi, že sme sa sem mohli pozrieť.
Hermigua rocks
Jednou z najkrajších zastávok bola fotozastávka pri Hermigua rocks – to sú vraj najfotografovanejšie skaly. A veru, práve tu sme mali najsilnejší pocit, že sme určite v raji. Jose Angel nám pri tejto zastávke ukázal malú botanickú záhradu, kde presne pomenoval všetky kvety a stromy. Všetci sme len kukali, pretože mnohí z nás o niektorých ani len netušili, prípadne sme nikdy nevedeli ako vyzerajú. Tu nám aj vysvetlil ako sa z kanárskej palmy produkuje med.
Agulo
V obklopení banánovníkov „vyrástlo“ aj jedno z prvých miest na ostrove – mestečko (alebo taká menšia dedinka) Agulo. obyvatelia majú krásny výhľad na šíri oceán a susednú sopku Teide. Hovoria mu aj zelený balkón.
Prechádzali sme ponad panenskú pláž Santa Catalina, ktorú ohraničujú ako inak banánové plantáže. Videli sme aj najväčší monolit a symbol ostrova, tzv. Roque de Agando. Navštívíli sme aj múzeum, kde sme z krátkych dokumentov dozvedeli niečo z histórie ostrova la Gomera.
Obed v reštaurácii Las Rosas
No a keď som na začiatku písala, že aj organizovaný výlet má svoje výhody, tak asi najväčšou bola obedná zastávka v Las Rosas. Nečakali sme nič špeciálne a možno preto sme boli príjemne prekvapení. Pri reštaurácii nás vítala vysmiata Gomérčanka v národnom kroji. Milí čašníci nás usadili k stolom, pričom sme mohli obdivovať okolitú krásu cez veľké presklenné okná, kým nám začali servírovať chutnú zeleninovú polievku s čerstvým pečivom. Nasledovala mega porcia pečeného kurčaťa s ryžou a zemiakmi v šupke, ktoré sme si namáčali do kanárskej omáčky mojo rojo picón. Ako dezert sa podávala zmrzlina s banánom a ríbezľové víno. Čerešničkou na torte bolo predstavenie gomérskej pradávnej reči – pískanie, ktoré nám priblížili miestni čašníci. Jeden išiel za dvere, my sme schovali banán, dve ženy si vymenili miesta, dvaja muži si vymenili hodinky a úlohou čašníka bolo pískaním vysvetliť druhému zmeny, ktoré sa udiali. Bolo to fakt perfektné a dobre sme sa zabavili.
Netradičný jazyk Silbo Gomero
Chceli by ste miesto rozprávania pískať? Guanchovia, pôvodní obyvatelia kanárskych ostrovov sa dorozumievali pískaním stáročia. Umožnilo im to komunikovať aj na veľké vzdialenosti v nehostinných horách a roklinách. Vplyvom kolonizátorov a rozšírením španielčiny sa postupne tento jazyk na ostatných ostrovoch vytratil. La Gomera sa vyhla turistickému boomu, ktorý zasiahol Tenerife, Gran Canariu, Fuerteventuru či Lanzarote a tak sa tu jazyk zachoval dodnes. Prispôsobil sa španielčine a v našom krátkom videu môžete počuť aj krátku ukážku pískania v slovenčine. Silbo Gomero snáď prežije aj vďaka tomu, že ho v roku 2009 uznalo UNESCO za svetové dedičstvo a znovu sa začal vyučovať na školách.
Podvečer nás už autobus odviezol do prístavu v San Sebastián, kde sme len tak tak stihli posledný trajekt z ostrova na Tenerife. Tu sa už náš výlet definitívne skončil. Ak sa vám ostrov páčil a chceli by ste ho navštíviť nielen ako jednodňový výlet, ale na dlhšie, lacné a pekné ubytovanie je v oblastiach Valle Gran Rey alebo turistickom centre Playa de Santiago. Počuli sme, že najkrajší hotel na ostrove je Hotel Jardín Tecina. Tak sa nechajte inšpirovať.
Jedna odpoveď