Supervulkány. Najnebezpečnejšie sopky na planéte

Sú nevypočítateľné a nespútané. Dokazujú nám na každom kroku, že voči prírode sme bezmocní. Malé, veľké, vyhasnuté, alebo činné. Také sú sopky. Nedávno nám jedna z nich dala pocítiť svoju silu. Výbuch islandskej sopky Eyjafjallajökull ochromil na niekoľko týždňov leteckú dopravu na Zemi. Ak toto dokáže jedna sopka, čo dokáže supervulkán, ktorého erupcia sa vyznačuje silou tisíc krat vyššou?

Supervulkán v národnom parku Yellowstone

Jedným z najznámejšich supervulkánov  je  supervulkán pod Yellowstonským národným parkom v USA. Podľa výskumov paleontológov pred desiatimi miliónmi rokov došlo v Yellowstone k obrovskej erupcii, ktorá pokryla krajinu popolom do výšky dvoch metrov až do vzdialenosti dnešnej Nebrasky. Muselo ísť o supervulkán a erupciu apokalyptických rozmerov. Takú erupciu a jej dosah napriek vedeckým simuláciám a katastrofickým filmom stále radíme do sféry sci-fi. Opak je však pravdou. Za posledných 100 rokov sa zem v Yellowstone zdvihla o 40 cm. Celý park tlačí nahor magma, ktorá je v súčasnosti len 8 km pod povrchom.

Čo môže spôsobiť supervulkán v Yellowstone?

Vedci z britského Hedleyho strediska pre predpovede a výskum klímy zverejnili výsledky počítačovej simulácie explózie yellowstonského supervulkánu. Po výbuchu by sa vytvoril kráter s priemerom asi 30 kilometrov, následné ničivé zemetrasenia by zasiahli celé územie USA a sopečný popol by na dlhšiu dobu zatienil slnko. Priemerná teplota na severnej pologuli by klesla o 5 až 10°C, čím by nastala nová doba ľadová. Tá by spôsobila masové vymieranie druhov a zničenie tropických dažďových pralesov.

Supervulkán Toba na ostrove Sumatra

Ešte nebezpečnejší ako Yellowstonský je supervulkán Toba na ostrove Sumatra. Pri poslednej erupcii sopky pred približne 74-tis. rokmi zahynuli tri štvrtiny všetkých živočíchov na Zemi, a z vtedajšej polmiliónovej populácie prežilo možno desaťtisíc osôb. Čo by sa stalo, keby Toba vybuchla znovu?

Sumatra v jedinom okamihu zmizne v rozžeravenom pažeráku vulkánu. Seizmická vlna obletí svet, zemetrasenia zasiahnu Indiu aj Áziu. Štvrtinu Ázie pokryje popol do výšky niekoľkých metrov. Slnko na niekoľko mesiacov zmizne z oblohy a dielo skazy dokončia kyslé dažde, ktoré budú ničiť Zem viac ako rok. Zem bude bičovaná ľadovými hurikánmi a pokrytá snehom a ľadom.

Žiaľ, toto naozaj nie je sci-fi. Geologická situácia v blízkosti Sumatry je v posledných rokoch kritická. Všetci majú iste v pamäti ničivé zemetrasenie z r. 2004. Otrasy pôdy dosiahli 9,6 stupňa Richterovej stupnice a spôsobili vlnu cunami, ktorá si vyžiadala takmer 250 000 obetí.

Ak sa vám zdajú spomínané sopky priďaleko, čo tak Neapol?

Aj keď obyvateľov Neapola častejšie znepokojuje činná sopka Vezuv, reálne nebezpečenstvo pre Európu zatiaľ drieme pod zemou Flegrejských polí. Campi Flegrei je prastarý supervulkán asi 10 km západne od Neapola. Seizmológov znepokojuje nielen zvýšenie teploty pôdy v tejto oblasti, ale aj zreteľná deformácia povrchu. Následky možného prebudenia tohto vulkánu sa dnes vedci ani neopovážia predpovedať.

Dnes vieme, že k obrovskej erupcii tu došlo pred asi 30-40 tisícmi rokov. Vtedajší sopečný popol doteraz objavujú v Stredozemnom mori, na Islande, v Bulharsku, na Ukrajine, ba dokonca na území Ruska. Na Flegrejských poliach sa v 70. rokoch minulého storočia zem za tri roky zdvihla o poldruha metra, kvôli čomu vznikli  v mnohých domoch trhliny.

Kamčatka – krajina prírodných krás a supervulkánu

Ďalším z hroziacich supervulkánov je reťaz sopiek na polostrove Kamčatka. Kamčatka patrí k najaktívnejším vulkanickým oblastiam na svete. Na 1 250 km dlhom polostrove sa nachádza okolo 160 sopiek, z toho 29 je stále činných.Vrásky na čele spôsobujú vedcom hneď štyri vulkány: Šiveluč, Karymskaja, Kizimen a Ploskij Tolbačik. Všetky ožili už pred nejakým časom, ale ich aktivita sa v poslednom období stupňuje. V okolí sopky Tolbačik každý deň registrujú lávu derúcu sa na povrch.

Prečo je supervulkán taký nebezpečný?

Supervulkány sa posudzujú najmä podľa množstva materiálu (lávy), ktoré dokážu počas erupcie vychŕliť na povrch. Ich magma sa totiž nehromadí v zakončení sopečného kužeľa, ale v podzemnej dutine v zemskej kôre. Magmy tam je teda obrovské množstvo, a ak sa už nemá kde hromadiť, nastane erupcia veľkých rozmerov. V histórii našej planéty sa to už párkrát stalo, čo spôsobilo niekoľko katakliziem. V nasledujúcej tabuľke si môžete pozrieť niektoré z najväčších historických erupcií  klasifikovaných ako VEI8 (viac ako 1000 km3 vyvrhnutého materiálu).

Aby ste si teda vedeli predstaviť aký je rozdiel medzi erupciou supervulkánu v Yellowstone, Toba, Campi Flegrei a „obyčajnou sopkou“. Pozrite si nasledujúci obrázok a tabuľky a porovnajte si nebezpečenstvo supervulkánu napríklad s islandskou Eyjafjallajokull, alebotalianskym Vezuvom, ktorý sa podpísal na zániku mesta Pompeje.

zdroj: Wikipedia.org