Sevilla – mesto Dona Juana, Carmen a Figara

Andalúzia za 10 dní –  časť 4.

Sevilla – mesto Dona Juana, Carmen a Figara.

Sevilla. Ak si z rozprávkovej Andalúzie vyberiete práve toto mesto, učaruje vám. Ak ju máte “v balíku” s Rondou, Cordobou, nedajbože Granadou…, potom to má “dievča” ťažké…

Cesta z Rondy do Sevilly je dlhá cca 130 km, dve hodinky ubehnú ako voda. Cesta A-376 bola bezplatná, bezchybná a bez nejakého zvláštneho vzrušenia.

To prišlo po príchode do mesta. Kdesi v prvej časti článku o prípravách na túto cestu, som spomínala uličky centra široké (teda úzke) ako konský záprah. Vrátane chodníka. Tak tu, v Seville, to prišlo. Ako inak, rezervácii hotela do centra centier som nemohla odolať. Ani nie tak preto, že by sme sa dosť nepoučili z blúdenia a točenia sa v Ronde, ale aj v Seville mi pripadalo celkom zaujímavé spať 15 krokov od kráľovského paláca a 30 od Sevillskej katedrály. 🙂 Vďaka tomuto nápadu sa nám autom podarilo dostať na miesta, kde keď ste chceli odbočiť doľava, tak sa vám to podarilo iba na dvakrát. Žiaľ, niekoľkokrát za necelú hodinu blúdenia po historickom centre. Naozaj príšerné. Po strastiplnom “pobehovaní“  hore-dolu a po telefonáte do hotela (jasné že bez vlastného parkoviska), sme so smartfoňáckou a božou pomocou našli verejné podzemné parkovisko neďaleko centra. Zaparkovali sme si autíčko medzi ostatné slušne otlčené,  ale inak dosť drahé modely a vykročili znovu do ulíc nájsť náš bezparkoviskový hotel pešo. Nebolo to také jednoduché. Keďže sa naše kufre, hrkotajúce po tisíročných mačacích hlavách nezmestili na šírku chodníka, poctivo sme šliapali po “ceste”, vyhradenej pre autá (nie, nie, nie, môj kufor je úúúplne normálnej veľkosti). Takže keď sa dovalilo auto a dožadovalo sa svojho práva prejsť, nestačilo len tak vyskočiť na chodník! Kufre naprieč a vtiahnuť bruchá! 🙂

V kocke. Sevilla je hlavným mestom Andalúzie a štvrtým najväčším mestom Španielska. Mesto je zároveň jediným riečnym prístavom v Španielsku. Tento fakt zabezpečil  Seville tzv. zlatý vek po objavení Ameriky, keďže sa stala jediným prekladiskom tovarov z a do Nového sveta. Mesto sa teda logicky stalo centrom nielen ekonomiky, obchodu, ale aj umenia a kultúry. Vek Sevilly sa odhaduje na cca 2.200 rokov. Prešli tadiaľto hordy Vandalov, Svébov a Vizigótov. Hradby okolo mesta pôvodne pochádzajú z čias Júlia Cézara, potom prešli maurskou a neskôr kresťanskou prestavbou. Svoje stopy tu zanechali židia a samozrejme cítiť vplyv kolonizátorov a obchodníkov s Amerikou. Keď si tento nádherný chaos kultúr, prúdov, storočí, zvykov, architektúry, vekov, smradov, farieb premietnete na 4.000 metrov štvorcových starého mesta, získate úchvatný obraz dnešnej pulzujúcej Sevilly. Možno práve toto nás ohlušilo natoľko, že sme sa na Sevillu po malebnej, maličkej Ronde akosi nevedeli narýchlo naladiť.

Náš 4-hviezdičkový lastminútový hotel za skvelých 52 EUR na noc sme nakoniec našli celkom ľahko. Nachádzal sa na opačnej strane námestíčka pri Alcazáre. Príjemné. Zhodili sme kufre a tešili sana ľahkú cervezu (pivo) alebo cervezitu, ako Španieli familiárne volajú malé pivo. Samozrejme sa k tomu pritrafilo aj malé bocadillo (sendvič) s rybičkou a vynechať sa nedali ani li aceitunas en aceite con  ajo (olivky v oleji s cenakom), studený šalát con mariscos (s morskými potvorami), trojuholník tortilla de patatas (zemiaková omeleta). 🙂

Alcázar

Kdesi v časti venovanej Ronde som spomínala moslimskú nadvládu nad južnou časťou pyrenejského poloostrova. Všetko to začalo, keď sa moslimovia prvý krát preplavili zo severnej Afriky do Európy, a to nie za účelom obchodu, ale dobýjania nových území.

Alcazar je najstarší dodnes používaný kráľovský palác v Európe. Je to v podstate bývalá maurská pevnosť, exemplárny príklad mudecharskej architektúry.

  Moment, dajme výhybku: kade sa tu pohnete, hádžu sa na vás výrazy ako arabi, mauri, moslimovia, mudechári, moriskovia… Boli sme z toho takí zmätení, že som si to musela dať vysvetliť priamo na tvári miesta. Takže: moslim je vyznávačom islamského náboženstva. Ale iba časť moslimov je arabská: v severnej afrike a na blízkom východe. Títo arabi kdesi okolo roku 700 vtrhli na Iberijský poloostrov, ako sme už boli spomenuli vyššie. Od toho času títo dobyvatelia dostali pomenovanie mauri. Po rekonkvistácii (znovuzískanie úzenia španielmi) sa časť maurov vrátila do starej vlasti, časť ostala na španielskom území. Tí potomkovia dobyvateľov, ktorí na kresťanstvo po rekonkvistácii konvertovali (i keď zlé jazyky tvrdia, že sa svojej viery nikdy naozaj nevzdali a v domácom prostredí ju bežne vyznávali), sú moriskovia. Boli však aj takí, čo napriek nátlakom a perzekúciám na kresťanstvo nikdy nekonvertovali. Nazývali sa mudechári (z arabského mudejjar – skrotený). Veľa. Ja viem. 🙂

Za vstupenky sme zaplatili 9,50 EUR za osobu. Nádhera, ktorá nás tam čakala, bola neopísateľná. Rytinou a maľbami zdobené steny, podzemný plavecký bazén, vonku umelý rybník s rybami ako chlapské paže, nádherná záhrada s lavičkami, zákutiami, vysokánskymi palmami, s fontánami a fontánkami, svätyňami, labyrintom cestičiek, s dômyselným systémom zavlažovania farebnej voňavej nádhery. Tu si skvele oddýchnete od návalu turistov a všetkofotiacich japoncov. Nie preto, že by tu neboli návštevníci, ale v tých rozľahlých záhradách a budovách sme sa akosi pohodlne roztúsili.

Stavba bola zahájená na príkaz maurského panovníka Abd Al Ramn v roku 913, v priebehu storočí bola rozširovaná, prestavovaná k potrebám aktuálnych panovníkov. Ako bolo spomenuté, španielsky kráľ ho ako svoju rezidenciu využíva dodnes.

Najväčšia gotická Katedrála na svete

Tretia na svete čo do celkovej veľkosti po Bazilike Sv. Petra vo Vatikáne a Kat. Sv. Pavla v Londýne. Ak si chcete katedrálu prezrieť v deň, na ktorý ste si návštevu naplánovali, je dobré pozbierať sa včas a do radu sa postaviť hneď ráno. V letných mesiacoch je otvorená od 9:30 do 16:30. My sme to tak trochu podcenili a okolo obeda sme pri katedrále našli kilometrový rad.

Výstup  na vežu Giralda (symbol Sevilly) je v cene vstupenky 8 EUR. Táto veža a pomarančový sad sú jedinými z pôvodných maurských častí postavených v 12. stor. Doterajší vzhľad nadobudla vďaka prestavbám, dostavbám, opravným prácam, ktoré si katedrála a dominujúca katolícka cirkev postupne vyžadovala.

Je rozumné vyčleniť si na katedrálu niekoľko hodín. Pomyslite si, iba kaplniek má 80 a oltár 600 metrov štvorcových! Navštívte údajnú Kolumbovu hrobku, prejdite si tých skoro 9 tisíc metrov štvorcových, vyštverajte sa na vežu, alebo si len tak v rámci oddychu poseďte na omši…

Historické centrum, sevillské street food, street art a iné sevillské špecialitky

Sevilla si istotne zaslúži viac ako jeden a pol dňa, ktorý sme jej my vyčlenili. I tak sme postíhali ochutnať “co dúm dal”, vrátane take away gapacha (hroznééé), unaviť sa z turistického virvaru, posedieť na lavičke a nechať sa rozmaznávať (kvázi) flamencom, ktoré ulice ponúkajú na každom kroku (to ozajstné flamenco…, tak o tom niekedy nabudúce, v časti Granada 🙂 )

Štvrť Triana

Ak vám čas dovolí, nakuknite aj sem. Domáci s hrdosťou tvrdia, že tu sa zrodilo flamenco a tradícia býčích zápasov. Známa je svojou keramikou, vzrušujúcim nočným životom, skvelými barmi, diskotékami a reštauráciami.

Prístav a promenáda

Ešte ani v Seville ma neopustila chuť na ranný beh (to prišlo až neskôr). Keďže sme bývali pri  Katedrále a Alcázare, ktorý je situovaný ozaj pár krokov od rieky, najlepším nápadom sa mi zdalo zbehnúť na nábrežie a vychutnať si poloprázdne ranné mesto. Rieka je so svojimi nádhernými mostami skvelým ranným relaxom a psychickou prípravou na davy, ktoré vás v Seville s veľkou pravdepobodnosťou neminú. Nábrežie, s množstvom útulných kaviarničiek je istotne vhodné aj na popoludňajšiu kávičku. Dobre tu padne aj oddych po skvelom obede, keď chcete iba sedieť na lavičke a neprítomne vnímať život okolo vás. 🙂

Na ďalšiu časť venovanú Cordobe, vaše pripomienky a ďalšie čítanie s vami sa teší

Bero_nick

PS: Značku, alebo nápis “NO8DO” alebo “No me ha dejado” alebo “Neopustila ma (Sevilla)” nájdete v Seville na každom kroku.  Osmička v strede symbolizuje klbko (vlny stočenej do typickej osmičky v strede stiahnutej ďalšou vlnou). Tento symbol je ozaj ťažké v Seville nestretnúť. Je vraj prítomný od čias, keď mesto podržalo kráľa Alfonza X., keď sa jeho syn pokúšal o jeho trón a sevillský ľud svojho kráľa neopustil. Zlé jazyky tvrdia, že toto je len legenda. Isté je, že čarovná Sevilla vás v žiadnom prípade neopustí a je viac ako isté, že sa sem budete chcieť vrátiť. 🙂