Niagarské vodopády – prírodný klenot na hranici USA a Kanady
Niagarské vodopády patria spolu s Grand Canyonom a Yellowstoneským parkom medzi najzaujímavejšie prírodné atrakcie USA a asi aj preto, som sa na ne tešil viac, ako na betónovú džungľu – New York. Keďže sme pristávali v Toronte, prechádzali sme cez hranicu medzi Kanadou a Spojenými štátmi priamo pri vodopádoch.
Obrovské. Niagarské Vodopády sú naozaj obrovské a pohľad z kanadskej strany na „Horse Shoe Falls“ s šírkou takmer 800 metrov a výškou viac ako 53m vyráža dych najmä podvečer, keď sú krásne vysvietené.
Zoberte si určite nepremokavú bundu, lebo milióny kvapiek trieštiacej sa vody o skaly stúpa nahor a prší na ľudí, fotoaparáty a všetko, čo sa priblíži. Fascinujúce. Je neskutočné, aké množstvo vody sa valí pár metrov od vás a s hlukom strháva všetko dolu Niagarou. Táto rieka, ktorá vznikla pôsobením ľadovca pred desaťtisíc rokmi, má len 56 km a odvádza vodu z vyššie položeného Erijského jazera do Ontárijského jazera.
Neskôr sme si Niagarské vodopády boli pozrieť aj z americkej strany, kde na moje prekvapenie pôsobili oveľa prírodnejšie, vďaka parku a trávnatým plochám, ktoré ich obkolesujú. Chápem, že 10 miliónov turistov ročne je dostatočný dôvod pre Kanaďanov na budovanie reštaurácii, parkovísk, suvenírových obchodov a množstva ďalších atrakcií, avšak niektoré výškové budovy, kasína a hotely naozaj kazili dojem z tejto krásnej prírodnej atrakcie. Samozrejme, že mnohé vodopády sú vyššie, krajšie a podmanivejšie, avšak aj tie Niagarské majú niečo do seba a tak odporúčam ich návštevu. Ak vás nudí pohľad na padajúcu vodu, počkajte si na nejakého blázna, ktorý bude chcieť využiť Niagarské vodopády na 5 minút svojej slávy. Spomeniem zopár odvážlivcov, ktorým práve Niagarské vodopády pomohli zapísať do histórie.
Zaujímavosti o Niagárskych vodopádoch
Skok v sude
Annie Taylor v roku 1901, ako prvá osoba oficiálne dokázala prejsť cez niagarské vodopády a prežiť. Šestdesiattri ročnú učiteľku spolu s mačkou 24. októbra 1901 priviazali do špeciálneho sudu a pustili dolu prúdom. Vytiahli ju zo sudu o 17 minút po páde živú a zdravú. Žiaľ, želaného bohatstva a slávy sa nedočkala.
Bobby Leach sa v roku 1911 pokúsil o niečo podobné v oceľovom sude, avšak strávil 23 týždňov v nemocnici, aby sa zotavil s nespočetných zlomenín a zranení. Iróniou osudu bolo, že o 15 rokov neskôr zahynul na Novom Zélande po pošmyknutí na pomarančovej šupe.
Plavba divokou riekou
Okrem samotného pádu dolu vodopádmi sa viacerí snažili o splavenie divokej rieky Niagara. Kapitán Joel. E. Robinson sa ňou preplavil v lete 1861 po tom, ako jeho loď predali v dražbe.
Plavci
O prvý pokus preplávať túto rieku sa pokúsil kapitán Matthew Webb, muž, ktorý ako prvý preplával kanál „La manche“ medzi Francúzskom a Veľkou Britániou. V roku 1883 sa pustil dolu prúdom, avšak veľmi skoro zmizol pod hladinou a jeho telo našli až o 4 dni neskôr v mestečku Lewiston, v štáte New York. Úspešne preplával riekou už o tri roky neskôr bostonský policajt William Kendall
Akrobat
Jean Francois Gravalet, známy aj pod prezývkou „Velký Blondín“, bol prvým z množstva akrobatov, ktorí sa pokúsili prejsť ponad Niagarské vodopády po lane. V lete roku 1859 tento cirkusant o 17:00 vykročil na lano, po ceste sa dokonca osviežil z fľašky, ktorú si zobral, dokonca na lane spravil kotrmelec. Neskôr sa snažil do histórie zapísať ešte výraznejšie, a preto si to zopakoval neskôr viac krát, na bicykli, so zaviazanými očami, tlačiac fúrik, so zviazanými rukami a nohami, dokonca raz v strede lana začal pripravovať omeletu.
2 Odpovede